Vlk dravý (Canis lupus)
Vlk je najpočetnejším dravým cicavcom Bieščad i Polonín.
Je symbolom Národného parku Poloniny. Vlci sa ľuďom vyhýbajú, uprednostňujú rozsiahle lesné komplexy bohaté na zver. Základnou potravou vlkov sú kopytníky – jelene, srnce a diviaky. Stravu dopĺňajú menšími zvieratami, ako sú bobry, zajace, tiež hlodavce. Vlčia svorka môže mať okolo 6-7 členov, niekedy aj viac. Vlk je zákonom chránený živočích.
Rys ostrovid (Lynx lynx
Rys ostrovid je vzácny a prísne chránený druh mačkovitých šeliem. Je symbolom Bieščadského národného parku.
Charakteristickými znakmi rysa sú žltohrdzavá srsť s červenohnedými škvrnami, krátky chvost a štetinky na ušniciach. K životu potrebuje rozsiahle územie tvorené lesmi i lúkami bohatými na korisť. Loví najmä srnčiu zver, mladé jelene, diviaky, ale tiež menšie cicavce a vtáky. Je samotár. Samica rodí zvyčajne 2-3 mláďatá, o ktoré sa stará približne jeden rok.
Medveď hnedý (Ursus arctos
Medveď hnedý je najväčšou šelmou karpatských lesov. Najviac aktívne sú medvede počas ruje (máj a jún) a na jaseň, kedy si vytvárajú tukové zásoby pred zimným spánkom.
Sú to všežravce. Obľubujú šťavnaté ovocie, ako sú jablká, čučoriedky, výživné bukvice, lieskové orechy, huby, med, tiež zdochliny. Lovia aj cicavce, hlodavce, vtáky a ryby. Medvede žijú samotárskym životom, okrem medvedíc, ktoré sa starajú o mláďatá. Tie sa rodia v zime a niekoľko mesiacov sú odkázané na matkinu starostlivosť.
Jeleň lesný (Cervus elaphus)
Jeleň lesný je najpočetnejším zástupcom veľkých bylinožravcov v Bieščadách i v Poloninách.
Obľubuje rozsiahle listnaté a zmiešané lesy s bohatým podrastom v blízkosti lúk. Živí sa výhonkami rastlín, listami a plodmi stromov a kríkov, trávami, v zime výhonkami vždyzelených černíc. Žije v stádach, ktoré sú tvorené samicami (laňami), samcami a mláďatami. Parohy samcov dosahujú úctihodné rozmery – môžu mať dĺžku až 90 cm a hmotnosť okolo 10 kg. Obdobie párenia jeleňov, známe ako ruja, prebieha na prelome septembra a októbra.
Srnec lesný (Capreolus capreolus
V Karpatoch je srnčia zver, popri jelenej zveri, najpočetnejším zástupcom kopytníkov.
Najčastejšie obýva územia tvoriace mozaiku lesov, lúk a pasienkov, kde žije v malých čriedach. Obdobie párenia srnčej zveri trvá od júla do augusta, no mláďatá prichádzajú na svet až v máji nasledujúceho roku. Mláďatá majú v prvých mesiacoch života charakteristické sfarbenie srsti, vďaka ktorému sú lepšie ukryté pred predátormi.
Ďateľ čierny (Dryocopus martius)
Ďateľ čierny je najväčším európskym ďatľom s charakteristkým čiernym sfarbením peria a červenou čiapočkou na hlave.
Živí sa hmyzom, najmä chrobákmi a mravcami, ktoré vyberá z rozpadávajúcich sa kmeňov stromov. Obýva staré lesné porasty s dostatočným počtom stromov vhodných na vydlabávanie rozsiahlych dutín s priemerom do 12 cm. Opustené dutiny tohto ďatľa následne využívajú iné vtáky, kuny, veveričky, plchy i netopiere.
Sova dlhochvostá (Strix uralensis)
Sova dlhochvostá je veľká sova s charakteristickým dlhým chvostom. V Bieščadách a v Poloninách sa vyskytuje v starých zmiešaných lesoch, najmä bukových, s prímesou jedle a smreka.
Najčastejšie hniezdi vo väčších prírodných dutinách stromov, občas využíva aj hniezda dravých vtákov a havranov. Obdobie párenia začína koncom februára alebo začiatkom marca. Mláďatá dutinu opúšťajú na prelome apríla a mája, ešte skôr ako sú schopné letu. Tieto sovy sú aktívne v noci, aj cez deň. Lovia predovšetkým hlodavce, tiež malé a stredné druhy vtákov, niekedy aj menšie sovy. Sova dlhochvostá a sova obyčajná sú najpočetnejšími sovami v oboch národných parkoch.
Myšiak hôrny (Buteo buteo)
Myšiak hôrny je najpočetnejším dravým vtákom v Bieščadách, tiež v Poloninách. Patrí k stredne veľkým dravcom.
Najradšej obýva územia, kde sa striedajú lesy s lúkami a pasienkami. Na otvorených plochách loví najmä hlodavce, tiež obojživelníky, hmyz i dážďovky. V zime sa živí aj zdochlinami.
Krkavec čierny (Corvus corax)
Havran s charakteristickou čiernou farbou a kovovým leskom je najväčším zástupcom krkavcovitých v Bieščadách i v Poloninách.
Najčastejšie obýva okraje lesov, polia so stromoradím a remízkami. Havrany sú všežravce. Živia sa zdochlinami, lovia hlodavce, obojžívelníky, plazy, hmyz, nepohŕdnú ani ovocím a semenami. Keďže zdochliny tvoria až 2/3 ich potravy, zohrávajú v prírode veľmi dôležitú úlohu – likvidujú zvyšky koristi ulovenej veľkými šelmami.
Kunka žltobruchá (Bombina variegata)
Kunka žltobruchá je nenápadný obojživelník pripomínajúci malú ropuchu. Spája sa takmer výlučne s Karpatami a podhorím Karpát.
Obýva malé jazerá, rôzne koľaje, mláky, v ktorých sa zdržiava od apríla do septembra. Je ľahké ju rozoznať podľa výrazného žlto-oranžového brucha so sivo-čiernymi škvrnami. Jej potravou sú bezstavovce: dážďovky, slimáky, pavúky, chrobáky a mravce. V období leta je to najčastejšie videný a počutý bieščadský a poloninský obojživelník.
Chrapkáč/chriašteľ (Crex crex)
Chrapkáč/chriašteľ je neveľký poľný vták z čeľade chriašteľovité s veľmi skrytým spôsobom života.
Zbadať ho v prírode je veľmi ťažké, pretože uniká po zemi a šikovne sa prediera pomedzi trávu. V máji a júni sa ozývajú samce svojim silným charakteristickým hlasom „kreks-kreks”. Obľubuje extenzívne využívané lúky a pasienky, tiež zarastajúce časti. V Bieščadách sa vyskytuje v hojnom počte, v údoliach i na horských lúkach. V Poloninách je jeho stav taktiež priaznivý. Živí sa hmyzom a slimákmi, potravu si spestruje zelenými časťami rastlín a semenami.